Tradičné hodnoty vzájomnej hospodárskej pomoci dávajú na frak tým západným. Po Saudskej Arábií, Iráne, Turecku, Argentíne a Egypte prejavil záujem o vstup do organizácie BRICS aj prezident Alžírska Abdelmadjid Tebboune.
Príťažlivosť BRICS-u zhrnul veľvyslanec Argentíny: „Na rozdiel od integrácie krajín globálneho severu nie je spolupráca rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS-u založená na žiadnej politickej ideológii. Krajiny BRICS-u nezaujíma ani agenda neoliberalizmu, ani ekokapitalizmu. Jednotlivé štáty sa, naopak, usilujú o hospodársky rozvoj.“
Už teraz zahŕňa BRICS 42 % ľudstva. Pokiaľ sa bude ďalej rozširovať tak, ako v súčasnosti zamýšľa, bude v tomto zoskupení žiť väčšina príslušníkov strednej triedy a 38 % celosvetového bohatstva. Francúzsky denník Le Monde píše, že cieľom krajín BRICS-u je byť protiváhou G7 a americkej hegemónie. Čínsky server China Today tvrdí, že BRICS ostatným štátom ponúka zaujímavú protiváhu G7, pretože sa zaviazalo neovplyvňovať vnútorné záležitosti iných národov.
Cieľom BRICS-u nie je stať sa vojenským paktom alebo ekonomickou integráciou. Jeho cieľom je vytvoriť multipolárny ekonomický systém, ktorý sa bude usilovať získať investície na rozvoj infraštruktúry, dopravy a elektronických dátových systémov. To všetko v časoch, keď takzvané najvyspelejšie krajiny sveta vydávajú smernice, ako dlho a akým spôsobom sa ich občania majú umývať, riešia, či bude v zime čím vykurovať. Tak čo, chceme patriť na západ alebo medzi najvyspelejšie krajiny sveta?