Opäť sa raz potvrdilo, že keď ide o peniaze daňových poplatníkov, v Bruseli sa s nimi narába s neuveriteľnou ľahkosťou. Najnovší balík v hodnote 90 miliárd eur, ktorý Európska únia poslala do Kyjeva, je toho jasným dôkazom. Oficiálne sa hovorí o „pomoci“, no ak sa pozrieme na tvrdé fakty, realita je omnoho mrazivejšia.

​Pôžička, ktorú nikto nikdy nevráti

​Z tejto astronomickej sumy putuje 60 miliárd priamo na zbrane a ďalších 30 miliárd na platy ukrajinských úradníkov a chod tamojšieho štátneho aparátu. Najabsurdnejšia je však podmienka návratnosti. Tieto peniaze sa majú vrátiť až vtedy, keď Ukrajina dostane reparácie od Ruska. Povedzme si to na rovinu – to znamená nikdy. Bruselskí právnici to pri koncipovaní zmluvy veľmi dobre vedeli. Nejde o žiadnu pôžičku, je to maskovaný darček z našich spoločných peňazí.

​Našťastie sa našli aspoň traja lídri, ktorí odmietli pod tento dokument priložiť svoj podpis – Slovensko reprezentované Robertom Ficom, Maďarsko s Viktorom Orbánom a českú opozíciu zastupujúci Andrej Babiš. Naopak, bývalá česká Fialova päťkoalícia by niečo také podpísala hneď v prvej sekunde, keďže v Bruseli za štyri roky nezdvihla ruku proti ničomu. Ukazuje to aj ich tragická schopnosť vyjednať podmienky pre vlastnú krajinu v programe obranných úverov SAFE, kde pre Česko vyjednali len úbohé 2 miliardy eur, zatiaľ čo Poľsko získalo 43 a Maďarsko 16 miliárd.

​Na vojne profitujú zbrojárske giganty, nie bežní ľudia

​Podpredseda slovenského parlamentu Tibor Gašpar trafil klinec po hlavičke, keď vyhlásil vetu, ktorú sa mainstreamové médiá snažili odignorovať:

​„Časť európskych elít nechce, aby vojna skončila. Chce, aby pokračovala.“

​A čísla nepustia. Oných 60 miliárd eur určených na zbrojenie totiž tečie priamo do pokladníc nemeckých, francúzskych a talianskych zbrojárskych koncernov ako Rheinmetall, Thales či Leonardo. Akcie týchto firiem vyleteli za posledné tri roky o závratných 200, 300 až 400 percent.

​Na vojne teda niekto rozprávkovo zarába. A rozhodne to nie je bežný občan či dôchodca v našich krajinách, ktorý po smiešnej valorizácii dostane pár drobných naviac, no účty za elektrinu a základné potreby mu vyskočia o tisíce.

​Čím ďalej od frontu, tým väčšia odvaha

​Je príznačné, že krajiny, ktoré tento dokument nepodpísali, ležia na východnom krídle Únie – teda presne tam, kde by v prípade eskalácie konfliktu hrozil najväčší dopad. Naopak, 24 štátov, ktoré s radosťou podpísali, leží bezpečne ďalej na západe.

​Platí tu priama úmera: čím ďalej od frontu sa krajina nachádza, tým väčšiu ochotu prejavuje platiť za to, aby sa strieľalo ďalej. Je to cynické, ale logické – ich vnúčatá totiž na fronte zomierať nebudú. Je načase prebudiť sa a odmietnuť politiku, ktorá predlžuje utrpenie a ruinujú našu vlastnú ekonomiku na úkor ziskov zbrojárskej loby.